Ďakujeme našim partnerom:


Poznámky publicistu

Je Európa silná alebo neistá?

13.07.2015 12:26

Pondelok, 13. júna 2015, cca 10:15 hod. Sledujem správy zo svetových tlačových agentúr, zaujali ma hneď dve. A to aj preto, že som len neskoro v noci dopísal dnešný komentár týždňa pod názvom Kto pôjde so mnou do Bruselu vyťať každému zo dve po papuli? (Týždeň vo financiách očami komentátora). V komentári som písal o tom, že Európa sa teraz nachádza na rázcestí, z ktorého nevie odkiaľ a kam vykročiť a že je v takom zúboženom stave, v akom nebola ani pred 2. svetovou vojnou.

Deptajú ju najmä témy všetkých tých Grexitov, Brexitov, Finxitov a podobne.

A prečo ma z dnešných ranných správ zaujali práve tie dve?

Tá prvá sa totiž týkala vyjadrenia predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza (kandidoval za nemeckú sociálnu demokraciu SPD), podľa ktorého budúcnosť Európy je neistá a celý európsky projekt balansuje na hrane. Schulz to povedal vo chvíli, keď lídri krajín eurozóny bojovali s gréckym premiérom Tsiprasom. Len pripomeniem, že Schulz ako predstaviteľ sociálnej demokracie je jedným z mála vrcholových politikov EÚ, ktorý nikdy nezaváhal v presvedčení, že Európa je povinná Grécku pomôcť a na všetky otázky týkajúce sa možného bankrotu Grécka či jeho odídenia z eurozóny a EÚ vždy odpovedá rovnako: "To nie je téma! Takáto alternatíva ani neprichádza do úvahy, o tom sa nebudeme rozprávať."

Vzápätí prišla druhá správa: Lídri eurozóny po únavnom 16-hodinovom maratóne rokovaní, ktoré prerušili len občasné “technické prestávky” a separátne rokovania, v ktorých okrem Tsiprasa takmer nikdy nechýbala nemecká kancelárka ani francúzsky prezident, sa dohodli na záchrane Grécka.

Viac ako text samotnej dohody ma zaujali reakcie účastníkov rokovacieho maratónu, ktoré sa vďaka sociálnym sieťam Google plus, Facebook, Twitter a ďalším okamžite rozleteli do celého sveta.

Za všetkých spomeniem luxemburského premiéra Xaviera Bettela, ktorý konečný výsledok rokovaní okomentoval a prostredníctvom siete Twitter oznámil svetu slovami: Europe is strong. Európa je silná. Je silná, lebo sa dokázala dohodnúť.

Keď ideš do kostola s mobilom...

16.04.2012 11:38

Svetové médiá v posledných týždňoch priniesli viacero vyjadrení švédskych kňazov o tom, že veriaci nechcú vhodiť do zvončeka či pokladničky. Keď ich duchovní taktne upozornia, že na opravu a údržbu svätostánku chýbajú peniaze, tak niektorí veriaci rýchlo zamrmlú, že sa až tak veľmi ponáhľali na bohoslužby, že ešte aj peňaženku zabudli doma.

Alebo že nemajú pri sebe žiadne drobné...

Jeden z oslovených kňazov priznal, že vtedy dotyčného príkro osloví: A mobil, ako vidím, ste si doma nezabudli! Tak zaplaťte prosím mobilom!

Jeho kolegovia zašli ešte ďalej a namiesto zvončekov a pokladničiek namontovali do kostolov platobné terminály.

Tieto príklady nie sú vôbec vytrhnuté z kontextu. Ako som už písal v prehľade zaujímavých udalostí zo sveta financií, Švédsko je prvou krajinou v Európe a možno aj na celom svete, ktorá chce definitívne odbúrať hotovostné platby a navždy pochovať švédske mince a bankovky. Netreba ich. Všade sa už totiž platí kartami, mobilmi...

Už aj v kostoloch.

S tými kostolmi to na Slovensku zrejme nebude také horúce, ale zato vo väčších obchodných centrách pomaly, ale isto klesá počet tých, ktorí pri pokladniciach vyťahujú z vrecák a peňaženiek mince a bankovky. Elektronická platba je pohodlnejšia.

A často aj lacnejšia. Napríklad vo verejnej doprave. Lístok zakúpený cez SMS-ku nás spravidla stojí o hodne menej.

Podľa zverejnených údajov v podmienkach Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) medziročne stúpol počet lístkov zakúpených elektronicky cca o 150 percent. Pod tento údaj sa podpísala aj 5-percentná zľava pri zakúpení virtuálneho cestovného lístka.

Všetci, ktorí sú (aj u nás) proti odbúraniu hotovostných platieb, argumentujú tým, že starším ľuďom by to nevyhovovalo. Oni sú vraj zvyknutí... Isteže sú. Aj ja sám patrím už k starším a najmä k slabšie vidiacim. A najviac problémov mám pri pokladniciach najmä s drobnými mincami.

A určite nie som sám a jediný!

Odbúranie mincí a bankoviek a ich úplné nahradenie elektronickými platbami by som teda bez problémov privítal. A to aj za cenu toho, že na Slovensku to nepôjde tak ľahko ako vo Švédsku. Jednak kvôli kostolom a jednak kvôli tomu, že Slovensko je členom eurozóny a tak by takéto kroky bolo treba robiť v súčinnosti všetkých štátov platiacich eurom. A ako vieme v podmienkach európskej byrokracie sa nič progresívne nerodí ľahko.

Švédsko so svojou vlastnou korunou (SEK) to má o poznanie ľahšie.

Nemecko - grécke spory silnejú: Euro na ne doplatí!

26.02.2010 16:30

O budúcnosti eurozóny už pochybujú nielen radoví občania krajín Európskej únie, ale aj mnohí politici a analytici.

Dokonca aj luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý je zároveň aj predsedom tzv. eurozóny ako neformálneho združenia štátov používajúcich jednotnú menu, otvorene povedal, že "menová únia nemôže dlho vydržať, ak priveľmi vzrastú rozdiely v platobných bilanciách jednotlivých krajín".


Podľa stratéga banky Sociéte Générale Alberta Edwardsa sú južné krajiny eurozóny natoľko chytené v pasci nadhodnotenej meny, že to povedie k skorému rozpadu eurozóny.


Celé roky neprimerane nízkych úrokových sadzieb v Grécku a ďalších krajinách spôsobili prehriatie a vysokú infláciu. "Preto každá pomoc, ktorú by sme poskytli Grécku, by len o trošku posunula aj tak nevyhnutný rozpad eurozóny... Po Grécku prídu ďalšie krízy - vo vnútri eurozóny aj mimo nej," zdôrazňuje Edwards.


Do dlhého radu tých, ktorí už nevidia perspektívu eura a eurozóny, sa najnovšie postavil aj svetoznámy finančník George Soros. Pre denník Financial Times povedal, že priovizórna pomoc zo strany eurozóny by mohla Grécku pomôcť, v hre však zostávajú ďalšie krajiny - Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Írsko. Na pomoc pre ne už zrejme nezostane.

"Aj keby Grécko prežilo, budúcnosť eurozóny je otázna," zdôrazňuje George Soros.


Najhoršie na celej veci je, že udalosti okolo eura a vysokého štátneho dlhu Grécka nadobúdajú čoraz viac politický rozmer.


Dôkazom toho sú aj vyjadrenia nemeckého ministra hospodárstva Rajnera Brüderleho, podľa ktorého dlhová kríza v Nemecku by mohla donútiť nemecké banky k ďalším odpisom. Situácia, v ktorej sa nemecké banky momentálne nachádzajú, je veľmi zložitá.

Nemecko už fakticky stojí na prahu úverovej krízy a ďalšie vyhrocovanie situácie v Grécku by podľa Brüderleho už mohlo v Nemecku spustiť vlnu problémov.


Minister ďalej dodal, že pokiaľ by vyhlásila štátny bankrot čo len jediná krajina eurozóny, znamenalo by to kolaps celého systému.


Skutočnosť, že finančná kríza už prerastá do krízy politickej, potvrdzuje aj reakcia gréckej strany. Podpredseda vlády Theodoros Pangalos ostro zareagoval na požiadavky Nemecka, aby vláda v Aténach zaviedla čím prísnejšie úsporné opatrenia a najmä aby sa dodržovali..


Theodoros Pangalos sa proti silnejúcemu tlaku Nemecka, ktoré by na finančnej záchrane Grécka beztak nieslo rozhodujúci podiel, ohradil a odvolal sa na úlohu Nemecka v druhej svetovej vojne.


Priamo a bez servítky obvinil Nemecko z toho, že Gréci sa od Nemcov nikdy nedočkali adekvátneho odškodnenia za vojnové zločiny fašistov. A na to vraj neslobodno zabudnúť!
Nemci si podľa Pangalosa odniesli grécky majetok a nikdy ho nevrátili. "To je vec, ktorou sa teraz treba zaoberať!" zdôraznil podpredseda gréckej vlády a nepriamo dodal, že Nemci sa preto nemajú ošívať pomôcť Grécku teraz, keď je s ním zle.


Mediálna vojna Grécko - Nemecko vyhrocuje názory radových Nemcov na prípadnú pomoc Grécku a ďalším krajinám eurozóny. Väčšina obyvateľov Nemecka je presvedčená, že Grécko aj tak už celé roky podporujú cez systém subvencií, ktorými disponuje Európska únia.


Množstvo Nemcov si zároveň a nie celkom neoprávne - myslí, že ich krajina z tejto pomoci nič nemá.


Zložitú situáciu ešte viac vyhrocuje aj udalosť, ktorá s témou súvisí len okrajovo: rokovania Islandu s Veľkou Britániou a Holandskom o islandskom dlhu (viac ako 5 miliárd USD) opäť stroskotali.


Celé to súvisí so začiatkom svetovej finančnej krízy, ktorá pred časom veľmi tvrdo zasiahla islandské banky. Vďaka krachu jednej z nich (Icesave) prišli britskí a holandskí občania o spomínaných viac ako päť miliárd. Rovnako ako Británia tak aj Holandsko oficiálne požaduje splatenie celej čiastky, ktorá predstavuje polovicu HDP celého Islandu!


Tohtotýždňové rokovania však opäť k ničomu neviedli a Holanďania sa nijako netaja tým, že už majú plné zuby svojho doplácania na iné krajiny...


Aj keď udalosť táto súvisí s grécko - nemeckými ťahanicami len nepriamo, je viac ako signifikantná. Práve Holanďania totiž pred niekoľkými dňami povedali euru rázne nie.


Podľa aktuálneho prieskumu, ktorého výsledky zverejnil renomovaný denník De Telegraaf, grécka kríza výrazne podkopala dôveru Holanďanov v jednotnú európsku menu. Boja sa, aby zadĺžené Grécko nestrhlo do vážnych problémov i ďalšie krajiny EÚ.


Z prieskumu vyplýva, že viac ako 90 percent (!) Holanďanov je za to, aby Holandsko spolu s Nemeckom odišlo z eurozóny a obe krajiny sa čím skôr vrátili k pôvodným menám, teda ku guldenu a marke.


Podobný názor vyjadrilo v prieskume nemeckej spoločnosti TSN Emnid až 67 percent Nemcov, ktorí odmietajú akúkoľvek finančnú pomoc svojej krajiny zadĺženému Grécko. Ak by sa z eura vďaka gréckym problémom mala stať slabá mena, až 46 percent Nemcov by bolo za urýchlené znovuzavedenie nemeckej marky!


Budúcnosť eurozóny je čoraz černejšia...

Od eurocentov k vlastenectvu: Keď politik chce byť v médiách

13.02.2010 13:08


A už je to tu! V slovenskom parlamente je opäť návrh zákona, ktorým by sa obmedzilo používanie drobných - jedno, dvoj a päťcentových mincí.


Predkladateľom - tak ako aj pri minuloročnom pokuse - sú opäť poslanci Slovenskej národnej strany (SNS). V záujme objektívnej pravdy treba ale uviesť, že ich populistický návrh (vypracovaný v snahe zapáčiť sa pospolitému ľudu) zrejme ani tentoraz nebude mať veľa šancí.


V týchto dňoch sa proti nemu ostro postavilo najmä Ministerstvo financií SR, ktoré vypracovalo zamietavé stanovisko k návrhu novely zákona o cenách od poslanca Jozefa Ďuračku (SNS), na základe ktorej by sa konečné ceny platené v hotovosti mali matematicky zaokrúhľovať na celých päť centov.


Podľa stanoviska ministerstva takýto návrh môže mať výrazne negatívny psychologický efekt na obyvateľstvo. Pri zaokrúhľovaní cien totiž väčšina ľudí podvedome predpokladá, že je to v ich neprospech.


Spolu s obavami zo zvyšovania cien by to v značnej miere mohlo synergicky pôsobiť na vnímanú mieru inflácie, ktorá je často faktorom budúceho vývoja cien.


A nielen to. Národná banka Slovenska prednedávnom informovala, že pravdepodobne už čoskoro vyrazí ďalšie milióny kusov najmenších eurových mincí - cca 30 miliónov kusov jednocentových a 50 miliónov kusov dvojcentových mincí.


Výkonná riaditeľka NBS pre oblasť platobného styku a peňažného obehu Milena Koreňová ešte začiatkom roka spresnila, že centrálna banka musí k razbe nových mincí pristúpiť "v záujme zabezpečenia plynulého a bezproblémového peňažného obehu".


Drobných mincí sa aspoň nateraz nezbavíme. Zato o poslancoch SNS a najmä o Jozefovi Ďuračkovi sa hovorilo o všetkých médiách.


A presne o to išlo.


"Hrdým národniarom" to nevyšlo ani s tzv. vlasteneckým zákonom. Na podporu zákona, ktorý by mal z každého občana Slovenska urobiť hrdého vlastenca, chýbala v parlamente podpora.


Našťastie.


Ono je totiž tak, že stačí si len pripomenúť nedávne dejiny. Socialistický režim chcel mať z každého občana triedne uvedomelého pracujúceho a navyše bezvýhradného ateistu a internacionalistu.


Nevyšlo to.


Po novembri ´89 sa to zmenilo. Zrazu každý na Slovensku chcel byť katolíkom veriac, že sa z toho podarí vytĺcť dajaký kapitál. Trebárs dobré teplé miestečko v štátnej správe.


A tak sa ku katolicizmu hlásili ateisti aj nepokrstení, ale aj veriaci z iných cirkví, len aby si ich, ako sa prežehnávajú v katolíckom kostole, niekto všimol...


Od novembra ´89 už prešiel nejaký ten rok.


A teraz poslanci z SNS chcú presadiť, aby každý občan Slovenska - bez ohľadu na národnosť - bol hrdým Slovákom. Našťastie, aj väčšina z tých, čo si píšu do dokladov slovensku národnosť a cítia sa byť Slovákmi, SNS-kárske iniciatívy právom odmieta.


Ale nejde o to. Dôležité je, že sa o SNS opäť hovorí v médiách.


A pravdu má teta Beta z Nižnej Vyšnej, keď hovorieva, že sa blížia voľby a každá "drobotinka", aj výslovná hlúposť, je dobrá na to, aby sa politici zviditeľnili.


"Už od nepamäti platí," prízvukuje jazyčnica teta Beta, "že politik, bárs je aj ako poleno, je úspešný vtedy, keď ho často ukazujú v televízii..."

Od plačúcich hoteliérov po policajného psa

08.01.2010 10:54

Slovenskí hoteliéri, najmä tí z tatranskej oblasti už druhý rok plačú - je kríza, cudzinci neprichádzajú, izby máme prázdne... Prostredníctvom ministerstva hospodárstva opakovane žiadajú vládu, aby im nejako pomohla prežiť.

Toto bol obrázok minulých týzdňov a mesiacov.


Náhle sa však všetko zmenilo. Stačila jedna kauza.


Áno, reč je o medzinárodnom škandále, ktorý už niekoľko dní zapĺňa stránky novín na celom svete a obrovskú pozornosť mu vo svojich spravodajských a publicistických reláciách venujú rozhlasové a televízne stanice na všetkých kontinentoch. V tejto súvislosti ktorýsi hrdý Slovák trpko poznamenal: "Konečne si nás vo svete nebudú mýliť so Slovinskom..."


Pokiaľ ide o svetové televízie, načim uviesť, že kauze popradského letiska venuje veľkú pozrnosť aj arabská televízna stanica Al-Džazíra.

A sme pri koreni veci.


Čím viac Al-Džazíra rozpitváva medzinárodný prešľap slovenskej polície, tým viac arabských teroristov si zrejme začne rezervovať ubytovanie v hoteloch v Porade a okolí. Dôvod je zrejmý - sú presvedčení, že z popradského letiska môžu bez akéhokoľvek zaváhania s kilogramami bômb odletieť do západného sveta, kde už majú vyhliadnuté ciele.


Slovenskí hoteliéri si môžu šúchať ruky. Zisky sa im len tak pohrnú.


Vráťme sa však ku kauze. Štátne orgány zistili, že chybil policajný pes. Treba ho za to nejako potrestať.


Neviem, či psy slúžiace v Policajnom zbore SR majú hodnosti podľa vzoru svojho televízneho kolegu komisára Rexa. Ak áno, potom je to jednoduché: psovi, ktorý na popradskom letisku nezachytil výbušninu, znížia hodnosť o jeden hodnostný stupeň.


Ak ale slovenské policajné psy hodnosti nemajú, mali by vinníkovi trebárs na dva dni znížiť kŕmne dávky.


Tak mu treba sviniarovi, keď ohrozil bezpečnosť celého demokratického sveta!


Už vidím hovorkyňu Smeru-SD Katarínu Kližanovú Rýsovú ako svojím roztomilým hláskom hovorí do mikrofónov, ktoré jej natŕčajú dotieraví novinári: "Strana Smer-sociálna demokracia považuje kauzu zlyhania služobného psa na popradskom letisku za vnútornú záležitosť strany Smer-sociálna demokracia a preto sa k nej nebude pre médiá vyjadrovať."


Dosť však bolo irónie a fejtónovej nadsázky.


Teraz už úplne vážne. Je piatok 8. januára. Slovenské a svetové médiá prinášajú správy o tom, že Európska komisia oficiálne požiadala Slovensko o vysvetlenie incidentu s výbušninou.


"Musíme vedieť, čo sa stalo!" zdôrazňujú zástupcovia Európskej komisie. "Ako je možné, že muž cestujúci do írskeho Dublinu zo slovenského letiska Poprad-Tatry odletel s výbušninou umiestnenou vo svojej batožine?!" oprávnene sa pýta slovenských orgánov Európska komisia.


Medzitým celý demokratický svet čaká, že slovenský minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident generál Packa odstúpia zo svojich funkcií.


A psík bude slúžiť ďalej.

Daň z fúzov alebo ankety o absurdnostiach?

26.01.2010 11:48

Občas ma celkom príjemne zabavia všelijaké tie ankety o najabsurdnejší bankový poplatok. Najmä v poslednom čase akoby sa s nimi vrece roztrhlo.


Čudujem sa však, prečo nik nezorganizuje anketu o najabsurdnejší poplatok, ktorý štát zhrabne trebárs vo forme dane.


Z histórie sú známe rôzne absurdné dane, napr. ktorýsi stredoveký panovník zaviedol daň z fúzov. Dnes si už presne nepamätám, ktorý to bol.


V súčasnosti možno z istého hľadiska považovať za takúto absurditu aj koncesionárske poplatky, ktorými občania prispievajú na existenciu verejnoprávnych médií - Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Aj keď sú to koncesionárske poplatky, v konečnom dôsledku je to istá forma dane.


Koncesionárske poplatky platia všetci, teda aj tí, ktorí Slovenský rozhlas a najmä Slovenskú televíziu vôbec nesledujú.


To by ešte nebolo to najhoršie.


Absurdnejšie je podľa mňa to, že ich musia platiť aj tí, ktorí bývajú na územiach nepokrytých signálom Slovenskej televízie. Nehovorím, že tých území je na Slovensku veľa, ale sú také miesta, kde sa Slovenská televízia objektívne nedá sledovať.


Úprimne povedané, sú to šťastlivci, ktorí obývajú tieto neveľké územia. Závidím im. Absurdné je ale to, že za sledovanie Slovenskej televízie aj oni musia platiť.


NAMIESTO POINTY


Písanie tejto glosy radšej rýchlo ukončím. Ešte by som tých hore mohol svojimi úvahami navnadiť, aby zaviedli trebárs už spomínanú daň z fúzov. Alebo aby o nej aspoň začali uvažovať.


To by som si ale dal!


Ja sám totiž nosím fúzy už dobrých 35 rokov.


Ale pri absurdnostiach našej legislatívy by bolo celkom možné, že daň z fúzov by napokon museli platiť aj tí, čo fúzy nemajú, lebo ich jednoducho nechcú mať. A napokon by platiť museli aj ženy, ktorým fúzy nie a nie vyrásť...


Bolo by to rovnako absurdné ako s tou Slovenskou televíziou.

Najhnusnejšia z húseníc: V Česku na ňu šliapnu

14.11.2009 10:28


Vypovedať ostrý boj lichvě (po slov. úžera) sa najnovšie rozhodli u našich západných susedov. Česká banková asociácia (ČBA) pred niekoľkými dňami informovala, že sa naplno hlási k boju s týmto nebezpečným fenoménom.


Základný problém nevýhodných úverov označovaných ako úžera vidí ČBA v chýbajúcej regulácii poskytovateľov.


Preto požaduje, aby boli pod takým dohľadom ako banky.


Podľa výkonného riaditeľa ČBA Josefa Taubera bankári zdieľajú snahy obmedziť úžeru zvlášť v terajších časoch, keď hocikto môže zneužiť hospodársku recesiu na okrádanie ľudí nachádzajúcich sa v núdzi či v ťažkej životnej situácii.


Predseda spotrebiteľskej komisie ČBA Petr Karel k tomu dodal, že regulácia nebankových poskytovateľov by mala oddeliť seriózne spoločnosti od tých, ktoré ľudí do úverových pascí priamo vháňajú a následne ich pripravujú o majetok.


Aj v Čechách totiž (podobne ako na Slovensku) niektorým spoločnostiam nejde o nič iné, len získať majetok dlžníka. Mnohé nebankovky si napríklad vôbec nezisťujú príjmy klienta a postačí im záruka v podobe "zástavy" nehnuteľnosti.


Podľa českého občianskeho združenia SPES, ktoré sa zaoberá poradenstvom pre zadĺžené domácnosti, niektoré nebankovky požičiavajú aj ženám na materskej, invalidným dôchodcom a nezamestnaným. Očakávajú pri tom, že ich klienti sa rýchlo dostanú do problémov so splácaním a teda už vopred kalkulujú s tým, že z ich životného minima budú niekoľko stokorún mesačne dostávať po celý ich život.


ČBA však na strane druhej upozorňuje, že v prvom rade by mal byť opatrný klient. "Človek, ktorý nedostane úver od finančného domu hodnotiaceho jeho schopnosť splácať, by vo vlastnom záujme nemal úver čerpať ani nikde inde," zdôrazňuje Petr Karel. "Pokiaľ mu totiž niekto požičia, reálne vznikne veľké nebezpečenstvo, že takýto človek spadne do úverovej pasce."


Inak a zjednodušene povedané, všade - nielen v Čechách a na Slovensku - by malo platiť, že ak vám v banke, ktorá si preverila vašu schopnosť splácať, nepožičajú, radšej to neskúšajte ani v nebankovke.


Ošklbú vás. Parádne vás ošklbú.


V záujme objektívnej pravdy treba ešte uviesť, že aj na Slovensku jestvujú snahy o zavedenie regulácie a dohľadu nad poskytovaním nebankových pôžičiek a úverov.


V poslednom čase vychádzajú najmä z prostredia Ministerstva spravodlivosti SR. Štátna tajomníčka Anna Vitteková viackrát zdôraznila, že niektoré nebankové subjekty "doslova ohrozujú občanov. Myslím, že je najvyšší čas zaviesť licencie na tak závažnú činnosť, akou je poskytovanie peňazí."


Portál investujeme.sk sa pravidelne venuje problémom nebankových pôžičiek a úverov z rôznych aspektov - psychologického, trestnoprávneho, občianskoprávneho, etického, atď.


Naposledy priniesol komplexný pohľad na problematiku úžery v seriáli článkov, ktorých mottom i titulkom je úryvok z básne slovenského klasika P. O. Hviezdoslava Zvážajú z poľa... radosť, veselie vykresľujúcej atmosféru žatvy na Orave (z cyklu Prechádzky letom).


Hviezdoslav v tejto básni výstižne charakterizoval všadeprítomnú úžeru ako najhnusnejšiu z húseníc, od ktorej aj kolomaž je čistejšia.

Zima sa blíži podľa ukrajinského kalendára

08.10.2009 11:12


Tohtoročný október, aspoň jeho začiatok je mimoriadne teplý. Padajú dlhoročné rekordy, denné teploty nasvedčujú tomu, že napriek októbru máme ešte letné dni a tak sa nám na zimu nechce ani len pomyslieť.


Kalendár pravda neoklameš a tak čochvíľa tu bude zima.

Ukrajina v stredu oznámila Európa, že za septembrové dodávky ruského plynu zaplatila.


S odretými ušami. Ale zaplatila.


Premiérka Julia Tymošenková povedala, že Ukrajina platila s obrovskými problémami. Nebolo to vraj vôbec jednoduché. "Celý mesiac sme prakticky nerobili nič iné, len sme hľadali finančné zdroje, kde sa len dalo, aby sme septembrovú platbu mohli uhradiť," zdôraznila premiérka.


Jeden z poradcov ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka, ktorý má na starosti energetiku, Bohdan Sokolovskij priamo povedal, že v najbližších mesiacoch to bude ešte horšie, lebo čoraz ťažšie sa hľadajú peniaze na to, aby sa za ruský plyn vôbec zaplatilo.

A to, čo sa podarilo teraz začiatkom októbra sa vraj vôbec nemusí podariť v novembri, decembri, januári...


Jediným východiskom by bolo, keby ruská strana súhlasila s nižšími dodávkami plynu, rozumej: so zníženým objemom oproti zmluvne dohodnutým množstvám. Podľa Julie Tymošenkovej vraj za to, že Ukrajina odoberie menej plynu, ju Rusko určite nebude sankcionovať.


Európa si vydýchla.


Prešlo niekoľko hodín a prakticky už v noci zo stredy na štvrtok svetové tlačové agentúry priniesli správu o tom, že nie je všetko zlato čo sa blyští.


Vrchný riaditeľ ruského energetického gigantu Gazprom Alexej Miller pre médiá povedal, že Rusko zásadne nesúhlasí so zmenami v dohodnutých zmluvách. Nebude teda znižovať objem dodávok zemného plynu pre Ukrajinu a trvá na tom, aby si ukrajinská strana plnila svoje záväzky a povinnosti, teda, aby platila tak, ako je to zmluvách zakotvené.


Na žiadne zmeny, tobôž na zníženie zmluvne dohodnutého objemu plynu nie je podľa ruskej strany dôvod. Načim uviesť, že terajšie zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou sa zrodili v januári tohto roka.


Len pre osvieženie pamäti: Áno, zrodili sa po tom, čo strednú a juhovýchodnú Európu, ktorá je absolútne závislá na ruských dodávkach, postihla krutá zima.


Aj keď v niektorých krajinách občan výpadok ruského plynu (kúrenie, varenie) prakticky nepocítil, zastavenie dodávok úplne ohromilo ťažký priemysel (hutníctvo, strojárstvo, automobilky a podobne.) Typickým príkladom je Slovensko. Ale v ďalších krajinách, napríklad v Bulharsku, Srbsku, čiastočne v Turecku a inde, zastavenie dodávok ruského plynu veľmi kruto postihlo aj obyvateľstvo.


Tohtoročný január bol mimoriadne studený prakticky v celej Európe. Azda aj preto Európa s napätím očakáva, ako sa rusko - ukrajinský spor vyvinie.


Po vyhláseniach ukrajinských predstaviteľov, že Rusko bude zrejme tolerovať znížené objemy plynu, začalo svitať na lepšie časy. Avšak po studenej sprche z Moskvy, že nič sa meniť nebude a Ukrajina je povinná nájsť si peniaze na to, aby platila tak ako je dohodnuté, sa ukazuje, že napriek mimoriadne teplému októbru sa zima už nebezpečne blíži.


Podľa ukrajinského kalendára.

Ostrovy nekonečnej blaženosti? 2. časť

01.10.2009 21:06

Nie nadarmo sa vraví, že všetko má svoj koniec a teda aj raj sa musí dakedy skončiť. Aspoň teda pozemský raj.


Nedávno som o tom písal v poznámke nazvanej Kríza: Ostrovy nekonečnej blaženosti?


Napísal som v nej aj o tom, že pred časom sa stretli ministri financií členských krajín EU, aby sa dohodli na regulácii celého finančného sektora, pričom medzi základné body regulácie zaradili obmedziť odmeňovanie bankových manažérov. Britský minister financií Alistair Maclean Darling k tomu pridal aj návrh, aby sa zaviedli prísne sankcie pre tzv. daňové raje. V jednom zo spoločných vyhlásení ministrov financií sa uvádza, že regulácia je nevyhnutná na to, aby sa zabránilo opakovaniu finančnej krízy.


V poznámke som citoval aj slová amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý vo svojom vyjadrení na margo daňových rajov nazval daňový systém Kajmanských ostrovov najväčším podvodom, aký bol kedy zaznamenaný, doslova: the biggest tax scam on record.


A dnes ponúkam pokračovanie poznámky k daňovým rajom.


Ukazuje sa totiž, že boj s globálnou finančnou krízou si žiada činy a nie prázdne slová. Hlavy štátov, ale najmä premiéri, ministri financií i centrálni bankári krajín EU sa v posledných mesiacoch stretli kvôli kríze už nespočetnekrát, no veľa toho nikdy nevyriešili.

Naozaj to bude tak, že namiesto siahodlhých rečí treba rázne činy.

Svetové tlačové agentúry oznámili, že francúzske banky od marca budúceho roka zatvoria všetky svoje pobočky v tzv. daňových rajoch. Predstavitelia bánk sa tak rozhodli po dnešnom stretnutí s prezidentom Nicolasom Sarkozym.

Slovom, prvá lastovička.

Hovorí sa síce, že jedna lastovička leto nerobí, ale v čase krízy je vždy lepšia jedna lastovička než prázdne reči...

:: Next >>

7 SEO, Dog Pictures, Dog Photos, Puppy Pictures, Puppy Photos