Minule som na schodoch postretol suseda, ako hneď zrána trielil k zubárke. Konečne, pomyslel som si. Však celé tri dni predtým sa mi sťažoval ako ho veľmi bolí zub. No ani za celý svet nechcel ísť k zubárke, vraj nie je somár, aby si dal babrať do zuba. Bojí sa...

Náhla zmena v jeho pohľade na zdravie ma teda riadne zaskočila."Idem len na preventívku," schladil ma. Ale veď ťa bolí zub, snažím sa mu oponovať. "To lekárke nepoviem, budem ticho. Teraz pred chvíľou som zobral ibuprofen a tú preventívnu prehliadku, keď už musí byť, dajako len vydržím," dodal a už ho nebolo.

Keď sa vrátil z polikliniky, pristavil sa pri mne."Tak čo, ako dopadla preventívna prehliadka?" pýtam sa. "Dobre, až veľmi dobre. Zubárka mi očami i tým drôtikom prebehla cez celý chrup, pýtala sa ma, či ma nič nebolí, ja som samozrejme trval na tom, že nič. Dajako sa jej to nepozdávalo, lebo ešte zo dvakrát sa vrátila k tomu zubu, no ja som trval na svojom."

Tak dajako je to aj s bankami. V období globálnej finančnej krízy doslova za každú cenu taja všetky svoje problémy. V posledných mesiacoch to zašlo až tak ďaleko, že komisárka EU pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová musela na medzinárodnej konferencii o bankách a bankovom trhu vo Frankfurte nad Mohanom vyzvať predstaviteľov európskych bánk, aby čím skôr a v plnom rozsahu zverejnili údaje o svojich stratách.

Tento krok by podľa jej slov priniesol obnovenie dôvery verejnosti vo finančný systém i obnovenie vzájomnej dôvery medzi jednotlivými bankovými domami.

"Je priam nevyhnutnutnosťou, aby banky zverejnili údaje o stratách. Je to dôležité preto, aby sme vedeli určiť skutočný rozsah problémov, ktoré postihli európske banky," zdôraznila Neelie Kroesová a dodala, že bez toho to nepôjde. Pravidlá EU totiž neumožňujú pomôcť bankám, ktoré odmietnu zverejniť svoje skutočné straty.

Vo štvrtok 12. marca sa donedávna jeden z najprestížnejších amerických finančníkov Bernard Lawrence Madoff priznal pred súdom, že to čo robil celé roky, bola obyčajná pyramídová hra. Súd ho uznal vinným z toho, že svojim klientom spreneveril vyše 50 miliárd dolárov. Za to i za ďalšie s tým súvisiace trestné činy (podvody pri obchodovaní s cennými papiermi, pranie špinavých peňazí, falšovanie výročných výkazov a iné) mu podľa amerických zákonov hrozí okolo 150 rokov väzenia.

Vynesenie rozsudku sa očakáva v polovici júna. Bez ohľadu na to, či rozsudok bude znieť na oných 150 rokov alebo či sudca prihliadne na možné poľahčujúce okolnosti a trest zníži, isté je, že sedemdesiatnik Madoff sa už asi slobody nedožije.

Vráťme sa však k európskym bankám a k zubárke, ktorej sa môj sused tak veľmi bojí.

Medzi tých, ktorí doplatili na Madoffovu pyramídu, patrili najväčší americkí boháči, známi priemyselníci, renomované európske i juhoamerické banky, investičné fondy, židovské nadácie, charitatívne spolky. Svoje úspory mu zverili aj početné hviezdy showbiznisu.

Krátko po tom, čo koncom lanského roka o Madoffovych investičných aktivitách vyšlo najavo, že všetko je len podfuk, niektoré európske banky ako napríklad španielska Santander či francúzska BNP Paribas sebakriticky priznali o koľko ich Madoff ošmekol.

Avšak ďalšie podvedené európske banky to podnes taja. Zrejme sa boja, že by prišli o prestíž, keby vyšlo najavo, ako ich superpodvodník Madoff parádne ošklbal. Podľa Neelie Kroesovej by však banky nemali nič skrývať.

O prestíž už prišli tak či tak.

Je to ako u zubára. Každá bolesť sa dá skrývať len dovtedy, kým nie je neskoro.