"Konečne!" žiadalo by sa skríknuť na plné hrdlo. "Konečne!" žiadalo by sa skríknuť, keby... Keby terajšia vládna koalícia nebola k tomu donútená novou európskou direktívou a keby sa k takémuto kroku odhodlala sama a z vlastnej iniciatívy.

Reč je o novele zákona o ochrane vkladov, ktorú v stredu (8. decembra) schválil parlament. Novelou sa zrušilo nezmyselné (a nanajvýš populistické) opatrenie, ktoré Ficova vládna garnitúra presadila v parlamente ešte v roku 2008 a podľa ktorého budú vklady občanov v bankách plne kryté.

Aj keď prijatie tohto opatrenia bolo svojho času odôvodnené potrebou zabezpečiť stabilitu slovenského finančného trhu a dôveru vkladateľov, každému je jasné, že v prvom rade v tom bol populizmus.

Koho iného má pospolitý ľud milovať, keď nie toho, ktorý ho chráni pred zlými a nezodpovednými bankármi?

O populizmus šlo aj preto, že garantovať vklady v plnej výške je síce pekné a ľúbivé, no ak by k niečomu došlo, kde na to vziať?

Nad tým sa tí, ktorí opatrenie navrhli a prijali, určite ani nezamýšľali. A že bolo nesplniteľné, čo poľahky mohol vypočítať aj priemerný žiak prvého ročníka obchodnej akadémie, to ich vtedy naozaj netrápilo.

A tak je dobré, že parlament konečne prijal novelu, podľa ktorej vklady v bankách budú od budúceho roka chránené len do určitej výšky. Mne osobne by ale bolo sympatickejšie, keby sa k tomuto rozumnému kroku terajšia vládna garnitúra odhodlala sama. Nech ukáže, že nechce byť populistická ako tá pred ňou...

No, nie je to tak.

Miklošovým ministerstvom pripravená a parlamentom schválená novela je len povinnou jazdou. Je priamou reakciou na novú európsku smernicu, ktorou sa od 31. decembra 2010 určuje záväzný jednotný limit ochrany vkladov pre všetky členské štáty Únie na úrovni 100 tisíc eur.