"Konečne!" žiadalo by sa skríknuť na plné hrdlo. "Konečne!" žiadalo by sa skríknuť, keby... Keby terajšia vládna koalícia nebola k tomu donútená novou európskou direktívou a keby sa k takémuto kroku odhodlala sama a z vlastnej iniciatívy.

Reč je o novele zákona o ochrane vkladov, ktorú v stredu (8. decembra) schválil parlament. Novelou sa zrušilo nezmyselné (a nanajvýš populistické) opatrenie, ktoré Ficova vládna garnitúra presadila v parlamente ešte v roku 2008 a podľa ktorého budú vklady občanov v bankách plne kryté.

Aj keď prijatie tohto opatrenia bolo svojho času odôvodnené potrebou zabezpečiť stabilitu slovenského finančného trhu a dôveru vkladateľov, každému je jasné, že v prvom rade v tom bol populizmus.

Koho iného má pospolitý ľud milovať, keď nie toho, ktorý ho chráni pred zlými a nezodpovednými bankármi?

O populizmus šlo aj preto, že garantovať vklady v plnej výške je síce pekné a ľúbivé, no ak by k niečomu došlo, kde na to vziať?

Nad tým sa tí, ktorí opatrenie navrhli a prijali, určite ani nezamýšľali. A že bolo nesplniteľné, čo poľahky mohol vypočítať aj priemerný žiak prvého ročníka obchodnej akadémie, to ich vtedy naozaj netrápilo.

A tak je dobré, že parlament konečne prijal novelu, podľa ktorej vklady v bankách budú od budúceho roka chránené len do určitej výšky. Mne osobne by ale bolo sympatickejšie, keby sa k tomuto rozumnému kroku terajšia vládna garnitúra odhodlala sama. Nech ukáže, že nechce byť populistická ako tá pred ňou...

No, nie je to tak.

Miklošovým ministerstvom pripravená a parlamentom schválená novela je len povinnou jazdou. Je priamou reakciou na novú európsku smernicu, ktorou sa od 31. decembra 2010 určuje záväzný jednotný limit ochrany vkladov pre všetky členské štáty Únie na úrovni 100 tisíc eur.

O budúcnosti eurozóny už pochybujú nielen radoví občania krajín Európskej únie, ale aj mnohí politici a analytici.

Dokonca aj luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, ktorý je zároveň aj predsedom tzv. eurozóny ako neformálneho združenia štátov používajúcich jednotnú menu, otvorene povedal, že "menová únia nemôže dlho vydržať, ak priveľmi vzrastú rozdiely v platobných bilanciách jednotlivých krajín".

Podľa stratéga banky Sociéte Générale Alberta Edwardsa sú južné krajiny eurozóny natoľko chytené v pasci nadhodnotenej meny, že to povedie k skorému rozpadu eurozóny.

Celé roky neprimerane nízkych úrokových sadzieb v Grécku a ďalších krajinách spôsobili prehriatie a vysokú infláciu. "Preto každá pomoc, ktorú by sme poskytli Grécku, by len o trošku posunula aj tak nevyhnutný rozpad eurozóny... Po Grécku prídu ďalšie krízy - vo vnútri eurozóny aj mimo nej," zdôrazňuje Edwards.

Do dlhého radu tých, ktorí už nevidia perspektívu eura a eurozóny, sa najnovšie postavil aj svetoznámy finančník George Soros. Pre denník Financial Times povedal, že priovizórna pomoc zo strany eurozóny by mohla Grécku pomôcť, v hre však zostávajú ďalšie krajiny - Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Írsko. Na pomoc pre ne už zrejme nezostane.

"Aj keby Grécko prežilo, budúcnosť eurozóny je otázna," zdôrazňuje George Soros.

Najhoršie na celej veci je, že udalosti okolo eura a vysokého štátneho dlhu Grécka nadobúdajú čoraz viac politický rozmer.

Dôkazom toho sú aj vyjadrenia nemeckého ministra hospodárstva Rajnera Brüderleho, podľa ktorého dlhová kríza v Nemecku by mohla donútiť nemecké banky k ďalším odpisom. Situácia, v ktorej sa nemecké banky momentálne nachádzajú, je veľmi zložitá.

Nemecko už fakticky stojí na prahu úverovej krízy a ďalšie vyhrocovanie situácie v Grécku by podľa Brüderleho už mohlo v Nemecku spustiť vlnu problémov.

Minister ďalej dodal, že pokiaľ by vyhlásila štátny bankrot čo len jediná krajina eurozóny, znamenalo by to kolaps celého systému.

Skutočnosť, že finančná kríza už prerastá do krízy politickej, potvrdzuje aj reakcia gréckej strany. Podpredseda vlády Theodoros Pangalos ostro zareagoval na požiadavky Nemecka, aby vláda v Aténach zaviedla čím prísnejšie úsporné opatrenia a najmä aby sa dodržovali..

Theodoros Pangalos sa proti silnejúcemu tlaku Nemecka, ktoré by na finančnej záchrane Grécka beztak nieslo rozhodujúci podiel, ohradil a odvolal sa na úlohu Nemecka v druhej svetovej vojne.

Priamo a bez servítky obvinil Nemecko z toho, že Gréci sa od Nemcov nikdy nedočkali adekvátneho odškodnenia za vojnové zločiny fašistov. A na to vraj neslobodno zabudnúť!
Nemci si podľa Pangalosa odniesli grécky majetok a nikdy ho nevrátili. "To je vec, ktorou sa teraz treba zaoberať!" zdôraznil podpredseda gréckej vlády a nepriamo dodal, že Nemci sa preto nemajú ošívať pomôcť Grécku teraz, keď je s ním zle.

Mediálna vojna Grécko - Nemecko vyhrocuje názory radových Nemcov na prípadnú pomoc Grécku a ďalším krajinám eurozóny. Väčšina obyvateľov Nemecka je presvedčená, že Grécko aj tak už celé roky podporujú cez systém subvencií, ktorými disponuje Európska únia.

Množstvo Nemcov si zároveň a nie celkom neoprávne - myslí, že ich krajina z tejto pomoci nič nemá.

Zložitú situáciu ešte viac vyhrocuje aj udalosť, ktorá s témou súvisí len okrajovo: rokovania Islandu s Veľkou Britániou a Holandskom o islandskom dlhu (viac ako 5 miliárd USD) opäť stroskotali.

Celé to súvisí so začiatkom svetovej finančnej krízy, ktorá pred časom veľmi tvrdo zasiahla islandské banky. Vďaka krachu jednej z nich (Icesave) prišli britskí a holandskí občania o spomínaných viac ako päť miliárd. Rovnako ako Británia tak aj Holandsko oficiálne požaduje splatenie celej čiastky, ktorá predstavuje polovicu HDP celého Islandu!

Tohtotýždňové rokovania však opäť k ničomu neviedli a Holanďania sa nijako netaja tým, že už majú plné zuby svojho doplácania na iné krajiny...

Aj keď udalosť táto súvisí s grécko - nemeckými ťahanicami len nepriamo, je viac ako signifikantná. Práve Holanďania totiž pred niekoľkými dňami povedali euru rázne nie.

Podľa aktuálneho prieskumu, ktorého výsledky zverejnil renomovaný denník De Telegraaf, grécka kríza výrazne podkopala dôveru Holanďanov v jednotnú európsku menu. Boja sa, aby zadĺžené Grécko nestrhlo do vážnych problémov i ďalšie krajiny EÚ.

Z prieskumu vyplýva, že viac ako 90 percent (!) Holanďanov je za to, aby Holandsko spolu s Nemeckom odišlo z eurozóny a obe krajiny sa čím skôr vrátili k pôvodným menám, teda ku guldenu a marke.

Podobný názor vyjadrilo v prieskume nemeckej spoločnosti TSN Emnid až 67 percent Nemcov, ktorí odmietajú akúkoľvek finančnú pomoc svojej krajiny zadĺženému Grécko. Ak by sa z eura vďaka gréckym problémom mala stať slabá mena, až 46 percent Nemcov by bolo za urýchlené znovuzavedenie nemeckej marky!

Budúcnosť eurozóny je čoraz černejšia...

A už je to tu! V slovenskom parlamente je opäť návrh zákona, ktorým by sa obmedzilo používanie drobných - jedno, dvoj a päťcentových mincí.

Predkladateľom - tak ako aj pri minuloročnom pokuse - sú opäť poslanci Slovenskej národnej strany (SNS). V záujme objektívnej pravdy treba ale uviesť, že ich populistický návrh (vypracovaný v snahe zapáčiť sa pospolitému ľudu) zrejme ani tentoraz nebude mať veľa šancí.

V týchto dňoch sa proti nemu ostro postavilo najmä Ministerstvo financií SR, ktoré vypracovalo zamietavé stanovisko k návrhu novely zákona o cenách od poslanca Jozefa Ďuračku (SNS), na základe ktorej by sa konečné ceny platené v hotovosti mali matematicky zaokrúhľovať na celých päť centov.

Podľa stanoviska ministerstva takýto návrh môže mať výrazne negatívny psychologický efekt na obyvateľstvo. Pri zaokrúhľovaní cien totiž väčšina ľudí podvedome predpokladá, že je to v ich neprospech.

Spolu s obavami zo zvyšovania cien by to v značnej miere mohlo synergicky pôsobiť na vnímanú mieru inflácie, ktorá je často faktorom budúceho vývoja cien.

A nielen to. Národná banka Slovenska prednedávnom informovala, že pravdepodobne už čoskoro vyrazí ďalšie milióny kusov najmenších eurových mincí - cca 30 miliónov kusov jednocentových a 50 miliónov kusov dvojcentových mincí.

Výkonná riaditeľka NBS pre oblasť platobného styku a peňažného obehu Milena Koreňová ešte začiatkom roka spresnila, že centrálna banka musí k razbe nových mincí pristúpiť "v záujme zabezpečenia plynulého a bezproblémového peňažného obehu".

Drobných mincí sa aspoň nateraz nezbavíme. Zato o poslancoch SNS a najmä o Jozefovi Ďuračkovi sa hovorilo o všetkých médiách.

A presne o to išlo.

"Hrdým národniarom" to nevyšlo ani s tzv. vlasteneckým zákonom. Na podporu zákona, ktorý by mal z každého občana Slovenska urobiť hrdého vlastenca, chýbala v parlamente podpora.

Našťastie.

Ono je totiž tak, že stačí si len pripomenúť nedávne dejiny. Socialistický režim chcel mať z každého občana triedne uvedomelého pracujúceho a navyše bezvýhradného ateistu a internacionalistu.

Nevyšlo to.

Po novembri ´89 sa to zmenilo. Zrazu každý na Slovensku chcel byť katolíkom veriac, že sa z toho podarí vytĺcť dajaký kapitál. Trebárs dobré teplé miestečko v štátnej správe.

A tak sa ku katolicizmu hlásili ateisti aj nepokrstení, ale aj veriaci z iných cirkví, len aby si ich, ako sa prežehnávajú v katolíckom kostole, niekto všimol...

Od novembra ´89 už prešiel nejaký ten rok.

A teraz poslanci z SNS chcú presadiť, aby každý občan Slovenska - bez ohľadu na národnosť - bol hrdým Slovákom. Našťastie, aj väčšina z tých, čo si píšu do dokladov slovensku národnosť a cítia sa byť Slovákmi, SNS-kárske iniciatívy právom odmieta.

Ale nejde o to. Dôležité je, že sa o SNS opäť hovorí v médiách.

A pravdu má teta Beta z Nižnej Vyšnej, keď hovorieva, že sa blížia voľby a každá "drobotinka", aj výslovná hlúposť, je dobrá na to, aby sa politici zviditeľnili.

"Už od nepamäti platí," prízvukuje jazyčnica teta Beta, "že politik, bárs je aj ako poleno, je úspešný vtedy, keď ho často ukazujú v televízii..."

Slovenskí hoteliéri, najmä tí z tatranskej oblasti už druhý rok plačú - je kríza, cudzinci neprichádzajú, izby máme prázdne... Prostredníctvom ministerstva hospodárstva opakovane žiadajú vládu, aby im nejako pomohla prežiť.

Toto bol obrázok minulých týzdňov a mesiacov.

Náhle sa však všetko zmenilo. Stačila jedna kauza.

Áno, reč je o medzinárodnom škandále, ktorý už niekoľko dní zapĺňa stránky novín na celom svete a obrovskú pozornosť mu vo svojich spravodajských a publicistických reláciách venujú rozhlasové a televízne stanice na všetkých kontinentoch. V tejto súvislosti ktorýsi hrdý Slovák trpko poznamenal: "Konečne si nás vo svete nebudú mýliť so Slovinskom..."

Pokiaľ ide o svetové televízie, načim uviesť, že kauze popradského letiska venuje veľkú pozrnosť aj arabská televízna stanica Al-Džazíra.

A sme pri koreni veci.

Čím viac Al-Džazíra rozpitváva medzinárodný prešľap slovenskej polície, tým viac arabských teroristov si zrejme začne rezervovať ubytovanie v hoteloch v Porade a okolí. Dôvod je zrejmý - sú presvedčení, že z popradského letiska môžu bez akéhokoľvek zaváhania s kilogramami bômb odletieť do západného sveta, kde už majú vyhliadnuté ciele.

Slovenskí hoteliéri si môžu šúchať ruky. Zisky sa im len tak pohrnú.

Vráťme sa však ku kauze. Štátne orgány zistili, že chybil policajný pes. Treba ho za to nejako potrestať.

Neviem, či psy slúžiace v Policajnom zbore SR majú hodnosti podľa vzoru svojho televízneho kolegu komisára Rexa. Ak áno, potom je to jednoduché: psovi, ktorý na popradskom letisku nezachytil výbušninu, znížia hodnosť o jeden hodnostný stupeň.

Ak ale slovenské policajné psy hodnosti nemajú, mali by vinníkovi trebárs na dva dni znížiť kŕmne dávky.

Tak mu treba sviniarovi, keď ohrozil bezpečnosť celého demokratického sveta!

Už vidím hovorkyňu Smeru-SD Katarínu Kližanovú Rýsovú ako svojím roztomilým hláskom hovorí do mikrofónov, ktoré jej natŕčajú dotieraví novinári: "Strana Smer-sociálna demokracia považuje kauzu zlyhania služobného psa na popradskom letisku za vnútornú záležitosť strany Smer-sociálna demokracia a preto sa k nej nebude pre médiá vyjadrovať."

Dosť však bolo irónie a fejtónovej nadsázky.

Teraz už úplne vážne. Je piatok 8. januára. Slovenské a svetové médiá prinášajú správy o tom, že Európska komisia oficiálne požiadala Slovensko o vysvetlenie incidentu s výbušninou.

"Musíme vedieť, čo sa stalo!" zdôrazňujú zástupcovia Európskej komisie. "Ako je možné, že muž cestujúci do írskeho Dublinu zo slovenského letiska Poprad-Tatry odletel s výbušninou umiestnenou vo svojej batožine?!" oprávnene sa pýta slovenských orgánov Európska komisia.

Medzitým celý demokratický svet čaká, že slovenský minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident generál Packa odstúpia zo svojich funkcií.

A psík bude slúžiť ďalej.

Občas ma celkom príjemne zabavia všelijaké tie ankety o najabsurdnejší bankový poplatok. Najmä v poslednom čase akoby sa s nimi vrece roztrhlo.

Čudujem sa však, prečo nik nezorganizuje anketu o najabsurdnejší poplatok, ktorý štát zhrabne trebárs vo forme dane.

Z histórie sú známe rôzne absurdné dane, napr. ktorýsi stredoveký panovník zaviedol daň z fúzov. Dnes si už presne nepamätám, ktorý to bol.

V súčasnosti možno z istého hľadiska považovať za takúto absurditu aj koncesionárske poplatky, ktorými občania prispievajú na existenciu verejnoprávnych médií - Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Aj keď sú to koncesionárske poplatky, v konečnom dôsledku je to istá forma dane.

Koncesionárske poplatky platia všetci, teda aj tí, ktorí Slovenský rozhlas a najmä Slovenskú televíziu vôbec nesledujú.

To by ešte nebolo to najhoršie.

Absurdnejšie je podľa mňa to, že ich musia platiť aj tí, ktorí bývajú na územiach nepokrytých signálom Slovenskej televízie. Nehovorím, že tých území je na Slovensku veľa, ale sú také miesta, kde sa Slovenská televízia objektívne nedá sledovať.

Úprimne povedané, sú to šťastlivci, ktorí obývajú tieto neveľké územia. Závidím im. Absurdné je ale to, že za sledovanie Slovenskej televízie aj oni musia platiť.

NAMIESTO POINTY

Písanie tejto glosy radšej rýchlo ukončím. Ešte by som tých hore mohol svojimi úvahami navnadiť, aby zaviedli trebárs už spomínanú daň z fúzov. Alebo aby o nej aspoň začali uvažovať.

To by som si ale dal!

Ja sám totiž nosím fúzy už dobrých 35 rokov.

Ale pri absurdnostiach našej legislatívy by bolo celkom možné, že daň z fúzov by napokon museli platiť aj tí, čo fúzy nemajú, lebo ich jednoducho nechcú mať. A napokon by platiť museli aj ženy, ktorým fúzy nie a nie vyrásť...

Bolo by to rovnako absurdné ako s tou Slovenskou televíziou.