Ďakujeme našim partnerom:


Poznámky publicistu

Kríza: Ostrovy nekonečnej blaženosti?

08.09.2009 18:03


V predstavách mnohých ľudí sa slovo raj spája s nejakým konkrétnym miestom na zemi (v nebi, vo vesmíre alebo nevedno kde), slovom, s miestom, kde je radosť žiť.


V teologických koncepciách sa raj skôr chápe ako jedno zo synoným slova nebo, ktoré napríklad katolícky Malý teologický slovník (Bratislava, CN 1989) poníma jednak ako "sídlo Boha, anjelov a svätých" a jednak ako "stav rozumných tvorov (anjelov a ľudí), ktorí dosiahli večnú blaženosť".


Lebo - uvádza sa ďalej v teologickom slovníku - "nie zdržovanie sa na nejakom vyhradenom mieste tvorí podstatu nebeskej blaženosti, ale stav, že nebešťan svetlom slávy bezprostredne vidí Boha a tak má účasť na Božej blaženosti".


Nechajme teraz bokom teologické úvahy a radšej si povedzme, že slovo raj predsa len časť ľudí vníma fyzickejšie, materiálnejšie... Tak napríklad v posledných rokoch sa v celosvetovom meradle doslova a dopísmena stali rajom niektoré krajiny, v hantírke finančníkov označované ako tzv. daňové raje.


Plným právom medzi ne patria aj Kajmanské ostrovy, ktoré sa vďaka turizmu, ale najmä tomu, že sa vďaka nim možno vyhnúť daňovým povinnostiam, stali naskutku bohatou krajinou.


Doslova rajom.


Avšak nie nadarmo sa vraví, že všetko má svoj koniec a teda aj raj sa niekde končí.


Globálna finančná kríza totiž veľmi tvrdo dopadla na Kajmany. Malý ostrovný štát, plný bánk, poisťovní a tzv. účelových firiem je zrazu na samom pokraji bankrotu. Kajmanská vláda súrne potrebuje niekoľko sto miliónov dolárov a tak o pôžičku požiadala Veľkú Britániu.


Britské ministerstvo zahraničných vecí však Kajmanským ostrovom odkázalo: Ak chcete prežiť, zaveďte priame dane - dane z príjmov právnických a fyzických osôb!


Obyvateľom ostrovov sa také niečo ani zamak nepáči. Nevedia si ani len predstaviť, že by takýmto krokom ohrozili dve odvetvia, z ktorých si doteraz žili ako v nebeskom raji - teda finančný a turistický priemysel.


NAMIESTO POINTY


Minulý týždeň sa stretli ministri financií členských krajín EU, aby sa dohodli na regulácii celého finančného sektora, pričom medzi základné body regulácie zaradili obmedziť odmeňovanie bankových manažérov a britský minister financií Alistair Maclean Darling k tomu pridal aj návrh, aby sa už začiatkom budúceho roka zaviedli prísne sankcie pre tzv. daňové raje. V jednom zo spoločných vyhlásení ministrov financií sa uvádza, že regulácia je nevyhnutná na to, aby sa zabránilo opakovaniu finančnej krízy.


Načim už len dodať, že prezident USA Barack Obama už skôr nazval daňový systém Kajmanských ostrovov najväčším podvodom, aký bol kedy zaznamenaný, the biggest tax scam on record.

Povinné poistenie: Aby ste nezostali v prievane!

03.09.2009 13:23


Aerolinky zrejme bude čakať to isté, čo pred časom došlo na cestovné kancelárie. Pripomeňme si onú situáciu: Keďže sa začali množiť krachy cestovných kancelárií a mnoho ľudí v polovici zahraničnej dovolenky zostalo niekde visieť v prievane, nasledoval legislatívny krok.


A tak sú dnes všetky cestovné kancelárie zo zákona povinne poistené proti úpadku.


Niečo podobné vraj čaká aj aerolinky.


Podľa eurokomisárky Megleny Shtilianovej Kunevy vraj Európska komisia zvažuje vyjsť s návrhom, aby všetky európske aerolinky museli byť povinne poistené proti úpadku. Komisárka to povedala v reakcii na krach slovenskej spoločnosti SkyEurope. Tá už dlhší čas mala veľké finančné problémy, jej lietadlá z letísk neodlietali, keďže im nebola schopná uhrádzať poplatky a nakoniec to dopadlo tak, že na letiskách po svete zostali visieť tisícky jej pasažierov.


Medzitým vysvitlo, že SkyEuropa predala okolo 280 tisíc leteniek na lety, ktoré sa už nikdy neuskutočnia.


Meglena Shtilianova Kuneva zdôraznila, že nejde len o SkyEurope, ale pripustila, že do krachu by sa mohli dostať aj ďalšie európske earolinky. Povinné poistenie proti úpadku by tak podľa jej slov zabránilo tomu, aby sa ľudia ocitli niekde v cudzine bez letenky a "sami by si museli zháňať náhradný spôsob dopravy, ako sa to stalo klientom SkyEurope". Doslova uviedla, že Európska komisia je povinná zastať sa klientov aeroliniek.


Nateraz je to tak, že klienti aeroliniek, ktoré idú do múky, sa o náhradu škody musia súdiť. Ale súdiť sa s niekým je napríklad na Slovensku, ale aj v niektorých iných krajinách doslova beh na dlhé trate.

Schwarzenegger, to je frajer!

27.07.2009 13:13


O jednej z najväčších hviezd kulturistického i filmového neba Arnoldovi Aloisovi Schwarzeneggerovi sa vie všeličo; najmä však to, že získal najvyššie ocenenia na športových kolbištiach i titul Najvýznamnější kulturista 20. storočia a koľko filmov natočil, ale i to, že ešte ako celkom mladý Rakúšan si zaumienil, že raz dobyje Ameriku.


Menej sa už vie o tom, že je autorom, resp. spoluautorom celého radu kníh, že mu v roku 1991 bola udelená cena Centra Simona Wiesenthala za podporu pri objasňovaní príčin vzniku a rozsahu holocaustu, že sa podieľal na usporadúvaní olympijských hier pre telesne postihnutých a že v roku 1997 dostal titul Humanista roka.


Pre médiá, ktoré o ňom sústavne píšu, sú celkom nezaujímavé roky jeho detstva a mladosti. Najmä to, že pochádzal z veľmi skromných pomerov. Aj keď jeho otec bol policajt, bývali v starom, polorozpadnutom dome a keďže neustále mali problémy s peniazmi, nemali v dome nič. Nieže telefón a ústredné kúrenie, ale ani elektrinu a vodovod.


A tak Arnold musel s bratom Meinhardom niekoľkokrát denne chodiť s vedrami po vodu do 150 metrov vzdialenej fontány. Pre mladých chlapcov to bolo zahanbujúce, únavné a vyčerpávajúce.


Vo voľných chvíľach sa Arnold venoval športu. Futbal, ktorý hrával s chlapcami z okolia, mu veľmi nešiel. Je to kolektívna hra, v ktorej všetko závisí ani nie tak od rivality jednotlivca, ako od súhry celého kolektívu. Arnold však mal skôr záujem o šport, v ktorom ide o individuálny boj muža proti mužovi. Preto sa dal - a nie celkom bez úspechu - na atletiku.


Krátko na to sa však rozhodol pre kulturistiku a hneď začal snívať o tom, že získa titul majstra sveta.


Inak a zjednodušene povedané, Arnold Alois Schwarzenegger po celý svoj doterajší život bojoval a vedel bojovať - v živote, na športoviskách, na filmovom plátne...


Najnovšie ma zaujal ako bojovník na politickom kolbišti. Vec sa má tak, že keď v roku 2003 presvedčivo vyhral voľby kalifornského guvernéra, o globálnej kríze nebolo ani chýru. Keď však kríza prepukla naplno a zo všetkých amerických štátov najviac postihla práve Kaliforniu a ratingová agentúra Fitch prednedávnom znížila jej hodnotenie, Schwarzenegger nezaváhal a ide tvrdo na vec.


Nebojácne začína podnikať rázne kroky na zníženie deficitu štátneho rozpočtu. Napriek mnohým pochybovačným hlasom...


Okrem iných úsporných opatrení ide Schwarzenegger tvrdo prepúšťať v štátnej správe a výrazne obmedziť všetky druhy štátnych výdavkov, vrátane výdavkov na školy, ale i väznice.


Cieľom týchto opatrení je postupne zlikvidovať rozpočtový schodok. A ten je naozaj vysoký - 26 miliárd USD. Na dokreslenie ešte jeden údaj - aktuálna miera nezamestnanosti v Kalifornii dosahuje 11,6 percenta, pričom aj v čase krízy platí, že miera nezamestnanosti je jedným z najrozhodujúcejších ukazovateľov celkového stavu ekonomiky.


Kríza však doľahla nielen na Kaliforniu, ale na celý svet. Postsocialistické krajiny, vrátane Slovenska nie sú žiadnou výnimkou.


V záujme objektívnej pravdy treba povedať, že aj keď na Slovensku nemáme tvorcu Terminátora, máme zato bojovníka, ktorý sa v záujme nás všetkých pasuje s krízou.

Nie je ani kulturista, ani herec, ba nechystá sa ani dobyť Ameriku. Ale to by neprekážalo. Horšie je, že dotyčný v čase krízy neprepúšťa štátnych úradníkov. Aj keď dakedy dávno sa dušoval, že bude znižovať stavy na ministerstvách.


Ale to bolo dávno. O globálnej kríze sme vtedy ešte ani nechyrovali.


Na Slovensku je aktuálna miera nezamestnanosti vyššia ako v Kalifornii - podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR ku koncu júna dosiahla hodnotu 11,81 percenta, no rady štátnych úradníkov sa neprerieďujú. Pritom podľa analytikov nezamestnanosť rastie na Slovensku rýchlejšie ako v okolitých krajinách - podpisuje sa pod to najmä masívny návrat pracovnej sily zo zahraničia.


Odhady ekonomického rastu už naznačujú, že dopady hospodárskej recesie na Slovensko ako malú a exportne orientovanú ekonomiku budú hlbšie ako na iné krajiny v regióne.


Dôvodov prečo sa v čase krízy u nás radikálne neškrtia štátne výdavky a na ministerstvách sa neprepúšťa, môže byť viacero. Napríklad ten, že slovenský premiér nemá na také veci čas, lebo neustále musí bojovať s médiami (raz za to, že ho ignorujú, raz za to, že o ňom píšu).


Alebo je to tým, že slovenský premiér sľuboval znížiť počty úradníkov vtedy, keď kríza ešte nebola a znižovanie deficitu štátneho rozpočtu bolo len všeobecnou frázou a nie existenčnou nevyhnutnosťou? V žurnalistike sa tomu hovorí: premiér do dobrého počasia...


Dôvod však môže byť aj v tom, že pred voľbami prepúšťať štátnych úradníkov sa veru neoddá. Každý priemerne vzdelaný politológ totiž vie, že štátny úradník je ten najzodpovednejší volič. Ide mu o krk. A tak ide voliť nielen on sám, ale celá jeho rodina.


Alebo je to tak, že všetky tu vymenované dôvody, ale aj mnohé ďalšie sú len vo fantázii novinárov a skutočnosť je celkom iná? Napríklad taká, že na Slovensku jednoducho nemáme frajera Terminátora?


Frajera, ktorý by si sám sebou bol taký istý, že by nebol závislý na jemu podriadených štátnych úradníkoch a nebál by sa preriediť ich nekonečné rady.

... a po nociach sa svietiť nebude

07.07.2009 10:21


Už je to jasné! Mestá a obce budú mať na svoje fungovanie menej peňazí ako očakávali.


Primátori a starostovia Žilinského kraja preto v pondelok zvolali do Martina tlačovú konferenciu, na ktorej médiá informovali o tom, že ministrovi financií adresovali otvorený list. Upozorňujú v ňom, že s okresanými príjmami neprežijú, keďže výber daní nenaplní ich pokladnice a očakávajú, že štát to bude riešiť.


V otvorenom liste, ktorý je výstupom z ich stretnutia, reagujú na daňovú prognózu výberu daní zverejnenú na stránke ministerstva financií a na jej možné likvidačné dopady pre mestá a obce.


Mestá a obce to vraj môže celkom ochromiť, okrem iného je ohrozená bezpečnosť ich obyvateľov, po nociach sa nebude na uliciach svietiť, mestské polície nebudú fungovať buď vôbec alebo len veľmi obmedzene... Primátor Žiliny Ivan Harman zdôrazňuje, štát bude musieť mestám a obciam nejako pomôcť: "Ak vláda je schopná prijať šrotovné, aby pomohla automobilkám, mala by hľadať aj spôsob, ako pomôcť samosprávam."


Isteže tak ako vláde a štátnym úradníkom možno vyčítať, že napriek kríze vôbec nešetria, sa to isté dá vytknúť aj mnohým primátorom a starostom. V čase, keď obecná pokladnica zíva prázdnotou, by si napríklad mohli odpustiť nové služobné auto.


Vyčítať teda možno aj vláde, aj starostom a primátorom.


Ešte aj dnes v 21. storočí však platí staré biblické: Kto si bez viny, hoď kameňom!


A aké sú reakcie ministerstva financií na otvorený list, ktorý dostalo zo Žilinského kraja?


Hovorca ministra Miroslav Šmál pre Slovenský rozhlas povedal, že samosprávy musia šetriť. "Pokles daňových príjmov v dôsledku finančnej krízy sa negatívne prejavuje nielen na štátnom rozpočte, ale aj na rozpočtoch samospráv. Je potrebné pristúpiť k úsporným opatreniam, samozrejme, v rámci možností."


Premiér Fico v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy prisľúbil, že vláda už v budúcom roku - napriek tomu, že pôjde o rok volebný - pristúpi ku konsolidácii verejných financií. "Chcem to zagarantovať," zdôraznil.


Inak a jednoduchšie povedané, samosprávy musia šetriť už v tomto roku, vláda až na budúci rok...


Celý problém má však ešte aj inú stránku. Okrem ekonomickej a finančnej aj rýdzo politickú.


Upozornili naň totiž primátori a starostovia z toho najslovenskejšieho kraja a nie napríklad primátori Komárna, Moldavy nad Bodvou či Kráľovského Chlmca, v ktorých prevažne žijú obyvatelia maďarskej národnosti alebo primátori povedzme Sniny, Humenného či Medzilaboriec, kde zasa žijú Rusíni.


Som rád, že na problém upozornili primátori rýdzo slovenských miest. Neurobili to len za seba, ale za všetky mestá a obce na Slovensku.


Už si viem predstaviť, čo by bolo, keby tak napríklad urobili primátori miest s väčšinovým maďarským obyvateľstvom.


Premiér Fico by na tlačovkách chrlil síru, donekonečna by opakoval, že primátorov v bezprecedentnom útoku na slovenskú vládu podporujú politické sily spoza Dunaja a je možné, že by zvolal aj radu obrany štátu...

Pach socializmu z oblekov nevyvetráš

25.06.2009 09:40


Teta Beta z Hornej Dolnej zvykne hovorievať, že každý má nejaký názor, či už rozumný či blbý, ale má. A podľa tety Bety to tak musí byť.


Pravdou totiž je, že keby to tak nebolo, svet by bol fádny, sivý, nevyvíjal by sa, ustrnul by, zakrpatel...


Filozof George Adamo túto myšlienku rozvinul ešte hlbšie. Keby sa ľudia nepreli o svoje názory, nevymieňali si svoje skúsenosti a poznatky, nebojoval by každý o svoju pravdu a nekritizovali jeden druhého, ešte vždy by sme bývali v jaskyniach. Jediným "výdobytkom" civilizácie by boli dva kamene, ktoré by sme dovtedy úmorne treli o seba, kým by nehodili iskru. Aby sme založili ohník, na ktorom by sme si mohli upiecť zviera, ktoré sme medzitým ešte museli ísť uloviť...


Vráťme sa ale do dnešných čias. Aj na globálnu finančnú krízu a na to, čo ju spôsobilo a ako dlho potrvá, je názorov ako maku. Jedni tvrdia, že už sú tu jasné náznaky toho, že kríza skončí ešte v tomto roku. Ďalší to vidia tak, že treba vydržať ešte do budúceho roka a ... vyhrali sme! Sú i takí, ktorí odhadujú, že kríza ešte pár rokov potrvá.


Jedni presviedčajú ostatných o tom, že za všetko môže kapitalizmus a nikdy nezabudnú dodať, že socializmus, to boli zlaté časy! Mlieko stálo dve koruny, pivo dvanástka dve osemdesiat.


Ale aj keď s tým pivom a mliekom je to pravda, takéto názory sa zväčša šíria už len po krčmách. Politici sa takýmto konkrétnym prirovnaniam pre istotu vyhýbajú, neznamená to však, že nie sú socializmom napáchnutí a nech svoje košele a obleky perú a vetrajú koľko chcú, ten závan socializmu poriadne cítiť...


Azda aj preto ma príjemne prekvapilo vyjadrenie ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý pred niekoľkými dňami na stretnutí s nemeckými novinármi povedal, že kapitalizmus je lepší ako komunizmus. Dôvodil tým, že kapitalizmus motivuje k tvorivosti a preto je lepší.


Keďže mám na vec rovnaký názor, vysoko oceňujem vyjadrenie ministra Jahnátka. Škoda len, že médiá už nehovoria o tom, či si ministra za tento názor nepredvolal na koberček premiér Fico.


Či náhodou nenasledovalo to, čomu sa vo futbale hovorí žltá karta.


Ale karta tej istej farby pre pár dňami hrozila aj ministrovi financií Jánovi Počiatkovi. Globálna kríza je sviňa a rezort financií zrazu nevie kam z konopí. Najmä pokiaľ ide o cenovú reguláciu.


Úrad vlády SR totiž od ministerstva požaduje, aby cenová regulácia bola ešte silnejšia ako doposiaľ. Protimonopolný úrad SR naopak navrhuje ministerstvu terajšiu, už aj tak nezmyselne prísnu reguláciu cien trochu uvoľniť, pretože prísna cenová regulácia v čase krízy viac škodí ako osoží.


Podľa Protimonopolného úradu SR totiž ekonomiku treba čím skôr oživiť a rôzne administratívne bariéry a prekážky tomuto oživeniu iba zbytočne stoja v ceste.


Olej do ohňa, pardon, do boja názorov, ktorý je pre život nevyhnutný, prilial hovorca Počiatkovho ministerstva, keď pre médiá povedal, že rezort financií je teraz medzi dvomi mlynskými kameňmi a nevie na ktorú z týchto strán sa prikloniť.


Keby som bol štátny úradník, ani ja by som nevedel. Blížia sa voľby a našinec nikdy nevie, či po voľbách sa mu ujde teplé miestečko.


Keďže nie som štátom platený úradník, môžem smelo napísať, že slobodnému podnikaniu štát nemá zbytočne stáť v ceste. Ani v čase krízy ani mimo nej.


Ale zdôrazňujem, že je to môj názor. Aj teta Beta z Hornej Dolnej hovorí, že každý má mať nejaký názor.


Inak by svet ustrnul.

Má pán poslanec Valocký deti?

07.06.2009 19:04


Neviem, naozaj neviem, či poslanec Národnej rady SR Jozef Valocký (Smer-SD) mal, má alebo aspoň plánuje mať deti. Ak by odpoveď bola kladná, určite by nemohol predložiť do parlamentu návrh, podľa ktorého by sa mala obmedziť lekárska služba prvej pomoci pre deti i dospelých.


Tak aspoň hovorí sedliacky rozum.


Faktom ale je, že poslanec Valocký predložil do parlamentu návrh zmien zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého by
lekárska služba prvej pomoci mala už od začiatku novembra fungovať iba od 16. do 24. hodiny.


Návrh je postavený na niekoľkých argumentoch. Tým prvým - akože inak? - sú finančné úspory, ktoré so sebou prinesie "zníženie počtu služieb lekárov a sestier, ako aj racionálnejšie využívanie uvedenej služby zo strany pacientov."


Bomba! V čase globálnej finančnej krízy treba naozaj šetriť, kde sa len dá a tak aspoň slovenskej vláde už nebudú môcť novinári a opozícia neustále vyhadzovať na oči, že nechce obmedziť plytvanie peniazmi nás všetkých. Ako sa teda ukazuje, z verejných financií sa naozaj dá usporiť.


Iná vec už je, či obmedzenie lekárskej služby prvej pomoci povedie k jej racionálnejšiemu využívaniu zo strany pacientov. Ja si myslím, že nie.


Napríklad ak vaše sieťa dostane večer vysoké horúčky, do polnoci to už na pohotovosť nestihnete, no ráno pôjdete s ním k svojmu pediatrovi. On ho vyšetrí, predpíše mu lieky. Čiže nič sa neušetrí, akurát je nebezpečenstvo v tom, že vyčkávanie do rána môže mať pre vaše dieťa fatálne následky.


Druhým argumentom pre obmedzenie lekárskej služby prvej pomoci je potreba zavedenia "pevnej siete" lekárskej služby prvej pomoci a vydávanie povolení pre jej poskytovateľov Ministerstvom zdravotníctva SR prostredníctvom výberového konania.


Inak a zjednodušene povedané, nie samosprávy, nie vyššie územné celky, regióny, mestá a obce budú rozhodovať o tom, kde treba pohotovosť, ale rozhodovať o tom budú spoza stola úradníci z ministerstva.


Aj tak dobre. Veď nie nadarmo sa hovorí, že taký bratislavský úradník, ak má dobré oči a odhrnie z okna žalúzie, spoza stola dovidí až do Medzilaboriec a Čiernej nad Tisou. Pravda, musí byť v ten deň dobrá viditeľnosť.


Vráťme sa ale k téme.


Netvrdím, že v terajšom systéme lekárskej služby prvej pomoci je všetko v poriadku. Určite by ju bolo treba takpovediac zreparovať. Veď ak slovenskí pediatri voči jej fungovaniu v minulých týždňoch a mesiacoch opakovane vzniesli vážne námietky, určite to nerobili len preto, že po náročnej nočnej službe sa im nechcelo robiť nič iné, len vypisovať listy, sťažnosti a petície.


Aj ja si totiž myslím, že celé naše zdravotníctvo, nielen lekárska služba prvej pomoci potrebuje zásadné zmeny.


Ak ale o tom, kde konkrétne bude prvá pomoc fungovať a ktorý subjekt ju bude prevádzkovať, majú podľa určitých kritérií rozhodovať trojčlenné komisie úradníkov z ministerstva, potom veľa pozitívnych zmien čakať nemožno.


Rozhodovať od stola bez prihliadnutia na konkrétne regióny je síce typicky našské, slovenské, ale v 21.storočí už to nie je to pravé orechové.


Ale ani to, že sa lekárska služba prvej pomoci zo zákona obmedzí na minimum a bude pokoj, tiež nie je žiadne riešenie.


Pán poslanec Valocký nepatrí medzi tých, ktorých meno by sa v médiách denne obmieľalo v nejakých súvislostiach. A tak ako novinár ani o ňom veľa neviem. Napríklad neviem ani to, či je ženatý... Ale ak má manželku a majú, resp. plánujú mať spolu deti, verím, že mu aspoň manželka dohovorí.


Verím tomu, že mu dohovorí.


Niektorí o mne hovoria, že som nenapraviteľný optimista.

Je všetko len jedna veľká bublina?

23.05.2009 17:34


Známe osobnosti politici, ekonómovia, bankári i publicisti sa už celé mesiace priam predháňajú v bombastických vyhláseniach.


Jedni tvrdia, že globálna kríza už pomaly končí alebo je už aspoň v druhej polovici, ďalší predpovedajú ako dlho ešte potrvá.


Trochu iného charakteru je vyhlásenie bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu, ktoré pred niekoľkými dňami obletelo takmer celý svet. Bývalý prezident, avšak vo svete známejší ako principiálny antikomunista a vrcholný predstaviteľ poľského disentu v čase neslobody, totiž pre médiá povedal, že vnímanie toho, že je tu kríza, politici a médiá iba nafukujú.


"Celé to je jedna veľká bublina," povedal Walesa zaskočeným novinárom a vzápätí dodal, že svet netrápi žiadna veľká hospodárska kríza. "Problémom sú iba banky, ktoré čím skôr potrebujú reformu a reštrukturalizáciu."


Z opačného konca sa k nevyhnutným zmenám v bankovom sektore prednedávnom vyjadril aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Myron Scholes.


Na konferencii s veľavravným názvom Finančná kríza: Zlyhanie štátu alebo trhu?, ktorá sa konala v Bratislave, Scholes povedal, že hospodárska kríza potrvá ešte asi päť - šesť rokov a potom konečne nastanú významné a zásadné zmeny v celom finančnom a bankovom sektore.


Nastanú, lebo budú musieť nastať.


Podľa Scholesa si banky budú musieť uvedomiť, že musia fungovať pre ľudí a byť viac verejnoprospešné. Dodal, že za všetkým, za celou terajšou krízou je niekoľko príčin, medzi ktorými jasne dominujú tri, a to systémy bankového účtovníctva, fungovanie ratingových agentúr a umelé natláčanie peňazí do systému.


Osobitne pritom poukázal na nedostatky súčasného účtovníctva. Terajšie účtovné výkazy sú podľa jeho slov len statickými obrazmi vôbec nič nehovoriacimi o skutočnej kondícii podniku alebo banky.


NAMIESTO POINTY


Dnes je moderné vyjadrovať sa ku kríze.


Známe osobnosti sa vo svojich vyhláseniach priam predháňajú. Jedni tvrdia, že kríza sa už končí, druhí, že nás ešte čaká pár ťažkých rokov, tretí nás uisťujú v tom, že to všetko je len nafúknutá bublina.


Ale väčšina z nich sa zhoduje v jednom, že keď sa to raz skončí (čí kríza či len tá mediálna bublina), nastane veľký zlom.


Banky a s nim celý finančný systém sa budú musieť prerodiť. A začať znova.


A fungovať celkom inak ako doposiaľ.

Ráno vstanem a nenávidím kapitalizmus

17.05.2009 12:16


Ráno vstanem a hneď prvá vec, čo ma napadne je to, že nenávidím kapitalizmus.


Ale teraz už vážne.


Zo všetkých médií sa na mňa valia správy o tom, že tu i tu sa uskutočnili rôzne pochody a demonštrácie proti kapitalizmu.


Napríklad v sobotu.


Aj v matičke Prahe sa popoludní konala demonštrácia odborárov proti dopadom krízy na pracujúci ľud. Podľa odhadov organizátorov sa na akcii zúčastnilo asi 30 tisíc odborárov z Čiech i ďalších krajín Európskej únie.


Podľa policajných zdrojov ich bolo podstatne menej. Aj "soudruzi ze Slovenska", ktorí už dlho vopred avízovali svoju bohatú účasť na pražskej demonštrácii, prišli v menšom počte. Asi nešiel vlak...


Skupina robotníčok odkiaľsi z Moravy do natrčených mikrofónov a kamier hovorí o tom, že v Prahe sú preto, lebo dúfajú, že sa vďaka tejto demonštrácii všetko zlepší. Ale na otázky novinárov, čo konkrétne sa má zlepšiť, už nevedeli odpovedať.


Jedna z nich sa napokon osmelí a polohlasne dodá, že "telom i dušou nenávidia ten svetový kapitalizmus".


Ešteže tak!


Ale veselo bolo aj v Košiciach.


Taktiež popoludní sa okolo dvoch stovák mladých ľudí zúčastnilo na pochode centrom mesta proti globalizácii, kapitalizmu a vraj zlej sociálnej situácii.


Väčšina z nich bola oblečená v čiernom, v rukách držali čierne a slovenské zástavy a sami sa prezentovali ako nacionalisti, autonómni nacionalisti, mladí prívrženci Matice slovenskej a podobne.


Niektorí mali v rukách transparenty s nápismi ako "Kde absentuje štát, nastupuje nacionalizmus" či „USA, Izrael, tiahnite do pekiel", alebo aj s kresbami, napríklad s karikatúrou Sochy slobody v plynovej maske.


Vykrikovali, že súčasná kríza je dôsledkom globalizácie a multikultularizmu a že východiskom je jedine nacionálny socializmus.


Bŕŕŕ!


Ba ešte kričali aj to, že terajší štát na Slovensku je policajný štát.


Médiám, ktoré pochodu nevenovali bohvieakú pozornosť, pochodujúci povedali, že ľudstvo upadá do práchnivejúcej spoločnosti plnej nenávisti.


Zabudli však sebakriticky dodať, že to práve nacionalisti po celom svete šíria nenávisť.


Podstatne viac ako pochodujúcich nacionalistov bolo v tej chvíli v centre Košíc po zuby ozbrojených policajtov všetkých zložiek, vrátane kukláčov, jazdnej polície, ťažkoodencov a psovodov s dobre vycvičenými psami.


NAMIESTO POINTY


Ráno vstanem a prvé čo urobím, nadávam na kapitalizmus.


Veď je to dnes moderné. Robia to už pomaly všetci...

Najväčší nepriatelia: jar, leto, jeseň, zima

10.05.2009 08:05


Pred niekoľkými dňami opakovane odvysielali v jednej zo slovenských televízií spravodajský šot o tom, že príjmy Sociálnej poisťovne klesli za prvý štvrťrok cca o 10 až 12 percent a keď to bude ďalej pokračovať, celkový výpadok príjmov za tento rok môže dosiahnuť sumu 10 až 15 miliárd korún.


Alarmujúce číslo!


A tak nie div, že odborníci zdvíhajú varovný prst. Nevylučujú totiž, že môže byť ohrozené vyplácanie dôchodkov.


Predstavitelia Sociálnej poisťovne odôvodňujú pokles príjmov tromi faktormi. Za všetko vraj môže hospodárska kríza, existencia 2. piliera a prechod na euro.


Dajme teraz bokom prvý dôvod. Svetová finančná a hospodárska kríza tu totiž je bez ohľadu na to, čo si o tom myslí slovenská vláda. Ba dajme na chvíľu bokom aj neustále a masívne útoky predstaviteľov vládnej moci na 2. dôchodkový pilier.


V tej chvíli sa venujme len tomu tretiemu faktoru. Ak tomu rozumiem, nuž, za to, že niet peňazí na dôchodky môže okrem iných nepriateľov aj euro. To je pre mňa novinka - doteraz sme z úst predstaviteľov vládnej moci počúvali na euro predovšetkým samé chvály, resp. lepšie povedané - že prechod na euro nám prináša len samé výhody.


A zrazu taká zmena!


A nebude to inak? Napríklad tak, že za všetko môže vždy niekto iný?


Pamätám si, ako nám za starých čias vtĺkali do hláv vtedajší mocipáni, že socializmus má veľa triednych nepriateľov, no tými najhoršími sú jar, leto, jeseň, zima...

7 SEO, Dog Pictures, Dog Photos, Puppy Pictures, Puppy Photos