Túto satiru napísal Jan Berwid – Buquoy a pochádza z roku 1975. Keďže tento český emigrant prežil po druhej svetovej vojne viac ako 20 rokov v marxisticko-leninskom plánovanom hospodárstve – v Československu, nebolo pre neho príjemné napísať satiru na účet socializmu. Nepripadalo mu totiž vtipné písať o socialistickom plánovanom hospodárstve. Túto činnosť prirovnal k písaniu humoristického románu o pohrebe svojho vlastného brata. O vytvorenie tejto satiry ho však poprosil jeho dobrý priateľ, ktorého nechcel sklamať. Satira bola odvysielaná na rozhlasovej stanici „vysielač slobodný Berlín“.

Prečo budujeme socializmus?

Pretože je to podstatne pohodlnejšie ako normálny pracovný výkon.

Čo je to socializmus?

Socializmus je trest boží za ruskú októbrovú, boľševickú revolúciu z roku 1917. Jedná sa o spoločenský poriadok, ktorý je schopný radikálne odstraňovať chyby, ktoré by v inom spoločenskom poriadku vôbec nemohli vzniknúť. Je dokladom úplného víťazstva ideológie nad zdravým ľudským rozumom. Demonštruje spoločenský poriadok, v ktorom sa vôbec nedivíme, že je niečo v neporiadku, ale zarazene žasneme, pokiaľ sme objavili niečo, čo naozaj funguje.

Aké sú základné princípy socializmu?

V klasickom kapitalizme existuje vykorisťovanie človeka človekom. V socializme je to naopak. Každý – a tým všetci – sa nachádzajú na šťastnej ceste do horšej budúcnosti. Socializmus je bežiaci motor a zatiahnutá ručná brzda v jednom. Kráča od skromných úspechov k veľkorysým neúspechom.

Kedy bude socializmus konečne vybudovaný?

Stane sa tak v okamžiku, kedy budú mať všetci všetkého akurát tak dosť.

Aké sú špecifické podmienky hospodárstva v socializme?

Hospodárstvo v socializme môže byť praktikované len za priaznivých poveternostných podmienok. Nesmie mrznúť. Dokonca nesmie ani padať rosa. Musí vládnuť úplné bezvetrie. Počasie musí byť teplé, ale nesmie byť horúco. Zatiahnuté môže byť občas.

Nie sú výrobné prostriedky a produktivita práce trochu pozadu za dnešným kapitalizmom?

Samozrejme sú pozadu. Socializmus by mohol byť dávno vybudovaný, kedy touto úlohou nebol poverený štát, ale nejaká súkromná firma.

Existujú v socialistickej spoločnosti triedne rozdiely?

Neexistujú. Samozrejme niektoré skupiny ľudí a niektorí jednotlivci sú rovnoprávnejší než tí druhí.

Aký existuje rozdiel medzi „ľudom“ a „ľuďmi“ v socializme?

„Ľud“ buduje novú spoločnosť a pritom hrdinsky prekonáva všetky prekážky. „Ľudia" na to ale kašlú.

Čo vieme o socialistickom plánovanom hospodárstve?

Hospodárske plánovanie je neustále narušovanie zdravej spontánnosti výroby a konzumu. Čo sa nedá splniť, je možné naplánovať. Hospodárske plánovanie je neustála snaha zameraná na dosiahnutie aspoň náhodných výsledkov. Pred II. svetovou vojnou sme nevedeli, čo bude za päť rokov. Vďaka päťročným plánom to dnes vieme, ale čo bude zajtra, nikto s istotou povedať nemôže.

Aký je pomer medzi prácou a mzdou za socializmu?

Nepatrnou výškou mzdy je pracujúci trestaný za svoj výkon. Z tohto dôvodu nepracuje, ale robí len „ako by pracoval“. Za to ho samozrejme štát neplatí, ale tiež len robí „ako by ho platil“.

Aké sú základné princípy socialistického hospodárskeho trhu?

Každý musí zásadne kúpiť to, čo je momentálne k dostaniu a nahovoriť si, že to potreboval, potrebuje alebo bude potrebovať. Ceny sú regulované zásadne v prospech drobného spotrebiteľa. Tak napr. zdraženie toaletného papieru o 150% sa vyrovnáva tým, že sa začnú vyrábať o 1% lacnejšie parné lokomotívy.

Budú v komunizme peniaze?

Komunistickí dogmatici tvrdia, že nie. Revizionisti naopak tvrdia, že budú. Praví marxisti však vedia, že niektorí ľudia peniaze mať budú a niektorí ich mať nebudú.

Existujú krajiny, kde je budovanie socializmu nemysliteľné?

Áno, je možné vedecky dokázať, že napríklad Monako, Lichtenštajnsko a Andorra sú na to nevhodné, pretože sú pre tak kolosálny neporiadok jednoducho príliš malé.


Už klasici marxizmu predpokladali, že budovanie socializmu bude šťastné a veselé. Že to ale bude taká smiešna groteska, to nikto netušil.

Nie je to tak dávno, čo som sedával na seminároch a prednáškach na univerzite. Vstrebával som veľké množstvo informácií. Študoval som ekonómiu. Avšak s postupom času a s odstupom človek zisťuje, že mnohokrát je teória jedna vec a prax druhá.

Ale čo ma zaráža najviac a doslova zásadne, sa týka definície a podstaty ekonómie vzhľadom na realitu vo svete. Tá hovorí, že ekonómia je veda, ktorá sa zaoberá efektívnou alokáciou vzácnych zdrojov a teda ich hospodárnym využitím. Jej úlohou je teda hospodárne využívať obmedzené prírodné či umelé zdroje k výrobe užitočných výrobkov a rozdeľovať ich medzi jednotlivcov.

Nebudem pokračovať rozborom definície ekonómie ako vedy. Táto činnosť by totiž zabrala množstvo priestoru a odchýlil by som sa od podstaty môjho odkazu. Myslím si, že ktorýkoľvek jednotlivec dokáže rozpoznať rozdiel medzi hospodárením so zdrojmi a ich plytvaním. A nepotrebuje k tomu byť vysokoškolsky vzdelaný alebo obzvlášť inteligentný.

Bohužiaľ trestuhodné plytvanie zdrojmi možno vo svete pozorovať v takmer každej oblasti. Vidieť to môžeme aj v každodennom živote. Vo všetkých „vyspelých“ krajinách funguje konzum úžasne. Vyrábame výrobky, ktoré bude potrebné v dohľadnej dobe nahradiť inými. Pracujeme viac, aby sme si mohli viac kúpiť. Naše „blaho“ morbidne závisí na neustále opakovanej výrobe statkov a exponenciálne rastúcom HDP.

Odpovedzme si na otázku, či je logické blahobyt obyvateľstva a úspešnosť ekonomiky merať objemom HDP a či nám zdroje budú stačiť na tento šialený kolotoč donekonečna. Mnohí si poviete, že obyčajný človek nezmení nastolený trend konzumu a neefektívneho využívania zdrojov. Ja súhlasiť nebudem. Som mladý a som idealista.


Každý z nás sa môže spýtať sám seba: Robím všetko, čo je v mojich silách preto, aby som prispel k efektívnemu využitiu zdrojov? Takým príspevkom môže byť separácia odpadu, hospodárenie s vodou a energiami, racionálny výber pri nákupe statkov a množstvo ďalších. Jeden človek nič nezmení, ale ak sa kvapiek zoskupí veľké množstvo, vytvoria vlnu. A je len na ľuďoch samotných či to bude vlnka alebo tsunami.